Ako sme hospodárili v roku 2015
Po období spoločných poľovačiek sme sa zamerali na prikrmovanie a ochranu zveri. Dopĺňali sa podľa potreby jednotlivé kŕmne zariadenia jadrovým krmivom, kamennou soľou podľa odsúhlaseného plánu starostlivosti o zver Okresným lesným úradom. Vytvorili sme dva nové soľníky pre srnčiu zver v mieste ich zimovísk. Po splnení týchto úloh sa začali prípravné práce, ktorých cieľom bolo pripravovať podmienky pre umelý odchov jarabíc, bažantov a zajacov v našom areáli.
Umelý chov drobnej zveri v našom areáli v poľovníckej sezóne 2015/2016 prebiehal nasledovne. Pre chov jarabíc sme si z minulého roka vyčlenili 35 kusov jarabičej zveri. Tieto voľne vo voliére zniesli 279 vajec, ktoré boli dezinfikované a pripravené na liahnutie. Pre poslednú znášku boli vyrobené 3 klietky o rozmeroch 2 x 2 X 1 m, kde bolé umiestenené páriky, ktoré mali prirodzenou cestou odchovať mláďatá. Tieto sme chceli potom postupne adaptovať vo voľnej prírode v okolí areálu. Veľmi ma mrzí, dnes už to vieme, že sa nám to nepodarilo na 100 %. Hlavnou príčinou bolo nie celkom správne umiestnenie klietok, nezabezpečené spodné dná a obrovský tlak zo strany predátorov (potkany).
Ale znovu nám príroda ukázala a naznačila, aby sme sa nevzdávali. Potešením pre nás bolo, že voľne v areáli sa nám vyliahol kŕdlik jarabíc, ktorý ešte aj teraz pozorujme v okolí Malá Pereská a Štreka.
Od pána Latiča zo Selíc sme k našej znáške 279 priviezli 392 ks jarabičích vajec, spolu 671 ks.
Z tohto počtu sme vytvorili 4 násady, z ktorých sa vyliahlo 323 ks jarabičiek. Z tohto počtu sa v 5 týždni od vyliahnutia postupne presunulo do pripravených voliér 188 ks. V tejto prvej najnáročnejšej fáze nám uhynulo 135 ks (čapatosť, nevytvorený zárodok).
Tomuto kŕdliku 188 ks bola následne presne stanovená kŕmna dávka a spôsob kŕmenia. Všetko prebiehalo v poriadku až do obdobia, keď sme z jednej z voliér spozorovali netypické správanie sa jarabíc. Vyšetrením veterinára sa zistilo podozrenie na kokcidiózu. Časté ochorenie črevného systému. Veterinár určil druh vakcíny a spôsob podávania, ktoré postupne spomalilo a následne zastavilo priebeh ochorenia. Tento problém sme dôkladne rozanalyzovali a do budúcna určili pravidelné veterinárne prehliadky a dalšie potrebné opatrenia. V mesiaci september bolo na zazverenie a lov pripravených 148 ks. Poľovačky boli naplánované 3, počas ktorých sa ulovilo 95 ks tejto zveri. Plán lovu bol schválený na 100 ks. Bol splnený na 95 %.
Ďalším druhom zveri, ktorý pribudol k jarabiciam bola bažantia zver. V mesiaci jún bolo dovezených 150 ks 5 týždňových kuriatok bažanta z farmy Trnovec nad Váhom od pána Šubu. Tieto boli umiestnené do pripravovanej voliéry, ktorá bola z väčšej časti zarastená rôznymi trávami a zelinami. Toto prostredie umožnilo chov tohto druhu bez chráničov proti odzobávaniu sa medzi sebou. V prípade chovu bažantej zveri sa preventívne perorálne použila vakcína Livacox, ktorá zabezpečila celoživotnú imunitu u tejto zveri.
V chove tejto zveri sa nevyskytli takmer žiadne problémy, ktoré by narušili proces zazverenia touto zverou. Na zazverenie a lov bolo pripravených v dobrej kondícii 144 ks. Malým percentom prevyšovalo samičie pohlavie tejto zveri. Počas 4 poľovačiek bolo ulovených 135 ks, čo znamená že bol na 90 % splnený plán lovu.
Poslednou drobnou zverou, ktorá bola privezená do areálu z farmy Štefanovičová v 3 dekádach bola zver zajačia v počte 69 ks. Zver pri preberaní bola označovaná tým, že sa jej ušnica nastrihávala do 2/3 dĺžky. Dôvodom bolo rozoznanie tejto zveri vo voľnej prírode. Týmto spôsobom označená zver stratila značné množstvo krvi, čo sa prejavilo v prvých týždňoch stratou hmotnosti a netypickým správaním. Preto by som odporúčal označovanie týchto jedincov ušnými zámkami rôznej farby, ktorá by bola i lepšie rozoznateľná. Zo základného počtu sa nám do oblasti Hrnková, Vavríková a Pereš podarilo vypustiť 48 ks zveri zajačej. Plán lovu zajačej zveri bol 20 ks, ktorý bol splnený na 95 %, čo predstavovalo 19 ks zajacov.
Poľovačka na zajaca bola Štefanskou poľovačkou po viac ako 10 tich rokoch. Poľovala sa lokalita, kde sa odchované zajace nevypúšťali, teda oblasť Miklovičová 10 a za Parkom 9 ks. Potešujúce v tomto prípade je to, že z 19 ks zveri bola nadpolovičná väčšina mladých zajacov. Verím, že s príkladnou starostlivosťou a ochranou sa stavy tejto zveri v našom regióne dostanú na normované stavy.
Na základe jarného sčítavania a ďalším pozorovaním srnčej zveri, bol zastavený plán lovu a chovu raticovej zveri.
Lesným úradom bol schválený nasledovný plán lovu:
Srnec 4 ks I.VT
1 ks II.VT
2 ks III.VT navýšenie 1 ks 3.8.2015
Spolu 8 ks
Srny 4 ks
Srnčatá 6 ks
10 ks
Spolu 18 ks plán splnený na 100%.
Ďalšou raticovou zverou, ktorá sa v našom revíri začína často objavovať je diviačia zver. Touto skutočnosťou sme nie veľmi nadšení. Dôvodom je plachosť srnčej zveri, požieranie násad bažantej a jarabičej zveri, ktorá je pôvodnou zverou tejto oblasti. Bohužiaľ toto je problém celoslovenský, kde vysoká a čierna zver je premnožená a drobná zver je na ústupe, čo sa týka normovaných kmeňových stavov.
V mesiaci október pri zbere kukurice sa nám podarilo uloviť 2 ks tejto zveri a to 1 ks lanštiak a 1 ks diviačia.
V love škodnej zveri boli výsledky nasledovné:
Líška hrdzavá 30 ks 27/3
Mačka túlavá 19 ks
Kuna lesná 3 ks
Tchor svetlý 1 ks
Straka čiernozobá 12 ks
Dovoľte mi načrtnút problém, ktorý v dnešnej dobe rezonuje a to problém ochranári verzus poľovníci.
Väčšina z nás poľovníkov čerpala vedomosti na skúšky z kníh Poľovníctvo I., II. od A.Bakoša a P.Hella. Aj títo nestori slovenského poľovníctva vyzvihujú potreby vyváženosti a biodiverzity v našich revíroch, kde musí mať miesto dravá i úžitková zver.
Poľovníci proti líške hrdzavej majú možnosť zasiahnuť, ale proti náletom zákonom chránených dravých vtákov na malú zver sú bezbranní.
Zákon poľovníkom prikazuje, aby v revíri zabezpečili potrebný počet zariadení na prikrmovanie a hlavne v čase núdze dostatok krmiva pre voľne žijúcu zver.
Ochranárom však žiadny zákon neprikazuje, aby sa tiež postarali o kŕmenie šeliem a dravých vtákov.
Týmto chcem poukázať na spoluprácu štyroch hlavných gestorov, ktorý môžu pomôcť k zvýšeniu stavov malej zveri. Tento štvorlístok tvoria poľovníci, ochranári, poľnohospodári a v neposlednom rade štátne orgány, lebo jednotlivé poľovnícke združenia túto úlohu sami nevyriešia.
Mgr. Ľuboš Jančovič - hospodár PZ Breza
